Pôvodom český výtvarník Jan Hála (1890 – 1959) sa po štúdiách v Prahe usadil v roku 1923 v slovenskej dedine Važec pod Tatrami. Okrem maľby sa venoval etnografii a dokumentaristike, písal tiež esejistické reportáže do českých Lidových novin. V rámci svojho umeleckého programu sa zameriaval najmä na dokumentáciu rázovitej krajiny Važca a slovenského folklóru, ktorý zaznamenával tradičnými výtvarnými prostriedkami. Venoval sa aj ilustrácii, patrí k zakladateľom modernej slovenskej ilustračnej tvorby pre deti a mládež. Prezentovaná žánrová kompozícia predstavuje skupinu žien vo važeckých ľudových krojoch vychádzajúcich z dedinského kostola na pozadí hornatej tatranskej prírody. V Hálovom maliarskom prejave charakteristickom využitím pestrej farebnosti nachádzame prvky štylizovaného secesného dekorativizmu, ktorý bol pre jeho tvorbu príznačný na začiatku 30. rokov 20. storočia.