Motív "Vanitas" v zátiší

Vanitas (lat. márnivosť, ničotnosť) je žánrový druh, vo výtvarnom umení často využívaný v zátiší. Vznikol v Holandsku a najväčší rozkvet zaznamenal v 17. storočí. Osamostatneniu tohto žánru od roku 1550 predchádzali jednoduché kresby lebiek a podobných symbolov smrti na rubovej strane renesančných portrétov.  „Centrom“ tvorby s motívom Vanitas v Holandsku sa stal Leiden, dôležité sídlo kalvinizmu (ktorý často zdôrazňoval úplnú skazenosť ľudstva). Motív Vanitas je inšpirovaný úryvkom zo starozákonnej knihy Kazateľ: "Vanitas vanitatum omnia vanitas." ( "Márnosť, len márnosť, všetko je iba márnosť.") Účelom tém smrti a pominuteľnosti života bolo pripomenúť divákovi márnosť prílišnej orientácie na svetské pôžitky a zdôrazniť nutnosť včasnej nápravy života.  Najčastejšie preto na týchto maľbách môžeme vidieť symboly vied a umení (knihy, mapy), bohatstva a moci ( šperky a zlaté predmety), pozemského potešenia (čaše, píšťaly či hracie karty), symboly smrti a pominuteľnosti (lebky, zhnité ovocie – symbol rozpadu, bubliny – symbol nečakanej smrti, dym, hodiny alebo presýpacie hodiny (krátkosť života), zhasnuté sviece s tlejúcim knôtom, kvetiny, hudobné nástroje – prchavosť života).  Často je zobrazovaný aj ošúpaný citrón – znak toho, že život je síce na pohľad atraktívny, ale jeho chuť je nepríjemná, horká. Dôležité sú aj predmety, či skôr rastliny, evokujúce vzkriesenie a večný život, t.j. klasy, vetvičky brečtanu alebo vavrínu. Maľbou zátiší s motívom Vanitas sa zaoberali mnohí významní holandskí maliari ako David Bailly, Jan Davidsz de Heem, Willem Claesz Heda, Pieter Potter, a Harmen a Pieter van Steenwyck. Vo Francúzsku mal tento motív zastúpenie v tvorbe Jeana Chardina, v Španielsku to bol  Francisco de Zurbaran. V slovenskej a českej tvorbe sa s motívom Vanitas stretneme u Jana Kašpara Hirschelyho (18. storočie) a Františka Kozicsa (19. storočie).

Translate with Google
Home
Explore
Nearby
Profile