Obrázky z ciest

Moje meno je Taya a chcem ti porozprávať jeden príbeh. Príbeh plný prekvapení. Už odmala som snívala o tom, ako precestujem svet. No aspoň kúsok z neho. Tento môj obrovský, málo pravdepodobný sen sa zo dňa na deň stával skutočnosťou. Bolo 17.9. 2015, presne 9:32, keď mi do izby vletel otec s podozrivou obálkou v ruke. Bol v nej plán mojej cesty , ktorá bola len začiatkom môjho dobrodružstva. Vyobjímala a vybozkávala som mojich rodičov za uskutočnenie môjho sna. Bez dlhého rozmýšľania som sa začala baliť, keďže moje lietadlo malo odletieť o 4 hodiny. Náhradné oblečenie, bunda, termoska, niečo pod zub, zubná kefka, foťák, zápisník. Ostatné veci som si len tak bezhlavo nahádzala do ruksaku. Všetko bolo pripravené na odchod. Mám taký pocit, že tá cesta trvala asi 300 hodín. Bola neznesiteľná, ale čo už, nenechám si predsa pokaziť tento významný deň. Mojou prvou zastávkou boli hory. Moje najobľúbenejšie miesto. Milujem ich majestátnosť. To, aké sú nedosiahnuteľné, nemenné, neporaziteľné. Ani ten najsilnejší vietor či búrka im nedokáže ublížiť. Milujem ten pocit po zdolaní takejto majestátnej skaly. Keď stojíte pod ňou, tak sa vám zdá taká obrovská ako keby siahala až do neba, ale po jej zdolaní sa cítite akoby vám patril celý svet. Je to neopísateľný pocit. Hneď som vybrala foťák a fotila som všetko, doslova všetko. Zobrala som si aj pár kamienkov na pamiatku. Moja cesta však musela pokračovať. Ďalšou zastávkou bola dedinka s názvom, ktorý som si nedokázala zapamätať. Spoznávanie nových miest, ľudí, kaviarní mám veľmi rada. A toto miesto mi to všetko poskytlo. Tú najlepšiu kávu, akú som kedy mala. Nových emailových kamarátov či nové fotky budou v mojom foťáku. Ale aj napriek príťažlivosti tohto miesta som musela pokračovať v mojej ceste. Mojou treťou zastávkou bolo more. Moje ďalšie obľúbené miesto. Milujem na ňom to, aké je dynamické, ako dokáže byť tiché a rozzúrené zároveň. Každou vlnou prináša niečo nové, nový život a odnáša to staré.  Milujem to hlboké a záhadné, čo v sebe skrýva. Skrýva nespočetne veľa príbehov a tajomstiev, ktoré nikdy nebudú odhalené. A to ma na ňom fascinuje. Znovu som spravila asi 200 fotiek, poprechádzala sa po pláži, nazbierala mušle, až kým som tam nedošla. Na to najkrajšie miesto. Vysoký útes vypínajúci sa nad rozbúreným morom. Sadla som si na lavičku a sledovala som to nebeské divadlo. Západ slnka hrajúci tými najkrajšími farbami. Od fialovej cez červenú až po žltú.  Na ten obraz nikdy nezabudnem. Po tomto vyčerpávajúcom dni bolo už na čase ísť domov. Počas tej dlhej cesty som mala čas si napísať dobrodružstvá, ktoré som dnes zažila a všetky tajomstvá, ktoré som odhalila. Cestovanie je ako odhaľovanie tajomstiev. Tajomstvá, ktoré sú ukryté na každom mieste. A našou úlohou je tieto tajomstvá odkrývať, lebo svet je ako kniha a tí, ktorí necestujú, čítajú iba jednu stranu a tým prichádzajú o všetky zážitky a tajomstvá. Tak nepremrhaj tie najkrajšie chvíle v tvojom živote sedením doma pred telkou! 

Translate with Google
Home
Explore
Nearby
Profile