IDEÁL KRÁSY

Individuálna a prirodzená krása je ozdobou každej ženy. Odpradávna predstavovala ideál krásy práve žena. Na tom sa nezmenilo nič od praveku až po súčasnosť. Čo sa však výrazne menilo, bol práve onen ideál krásy. Názory na krásu sa menia - a na tú telesnú doslova viditeľne. História ľudí začína v pravekých jaskyniach, a práve tam musíme hľadať aj prvý symbol ženy - prvý ideál krásy.Praveké „Venuše“ zarážajú bujnosťou tvarov. Ideálom bola žena, predovšetkým „matka rodu“ s kyprými tvarmi. Neskôr v antickom Grécku sa stal pre ľudí ideálom krásy dokonalý súlad všetkých častí v jediný celok. Odev spojil krásu s účelnosťou a voľne riasené aranžované priamo na tele nechával vyniknúť jeho kráse.V Gotike sú ženy na obrazoch poväčšine úplne vyziable, majú malé prsia, úzke boky a jemne vstupujúce, oblé brucho po vzore nepoškvrnenej Panny Márie. V renesancii mala byť postava veľká, pevná, ale pritom ušľachtilých tvarov so širokými ramenami. V baroku sa ideálom stala žena „plnoštíhla“ – v našom ponímaní obézna. Zdôrazňovala a zväčšovala krivky. Používala na to osvedčené prostriedky: odvážne dekolty a úzky pás. V rokoku sa šírka sukne ešte zväčšila a ideál krásy bol nepohodlný i nezdravý. V secesii sa žena stala objektom spoločenskej reprezentácie. Napriek kráse a jemnosti materiálov boli secesné dámy uväznené v šatách od hlavy k päte. Ideálom modernej ženy v medzivojnovom období sa stalo štíhle dievča podobné viac chlapcovi než žene. Malo plochú hruď, útle boky a rovné, hranaté ramená.V dnešnej dobe je za ideál krásy považovaná vysoká štíhla postava s výrazným dekoltom. Neexistuje však jedna jediná norma, ako to bolo v minulosti. Nie je predpísaná ani dĺžka vlasov, ani sukní – možné je všetko. Angelika Fedáková

Translate with Google
Home
Explore
Nearby
Profile