Renesancia

Vitajte v mojej zbierke na tému Renesancia : Pieter Bruegel(Hunters in the Snow) namaľoval troch mužov vracajúcich sa z poľovačky a brodiacich sa snehom v okamihu, keď vstupujú do svojej dediny. Muži schádzajú dolu svahom, pod ktorým sa rozprestiera majestátny výhľad do idylickej zimnej krajiny. Držanie tiel a rozostupy ich nôh pri brodení sa snehom nám nedávajú len pocit skutočného brodenia sa v snehu, ktoré Bruegel obdivuhodne verne zachytil a sprítomnil: títo traja prihrbení muži nám súčasne sprítomňujú svoju celodennú cestu, nesú ju v sebe v podobe únavy, podobne ako psy pri ich nohách, nesú v sebe súčasne svoje splynutie s týmto zimným dňom, s časom a s krajinou, so snehom, ktorému už privykli v dlhom brodení. Zo svojej únavy nehľadia na šíru krajinu okolo seba, a predsa je v tej únave hlboká jednota s krajinou i s týmto dňom.(The Numbering at Betlehem)-Na výjave Sčítanie ľudu v Betleheme (1556) dokonca Márii s malým Ježiškom venuje minimum pozornosti a zobrazuje ich vlastne ako náhodnú súčasť skvelej zimnej scény, zobrazujúcej autentickú atmosféru ročnej doby a života ľudí, ktorí sa tlačia pri výbercovi daní, venujú sa bežným prácam, zabíjajú prasatá. Mária s Ježiškom tu pôsobia presne tak ako Ikarus. Hieronimus Bosch (Christ Mocked)- Na oboch obrazoch vidíme Krista obklopeného svojimi mučiteľmi, odovzdaného bezmocne ľuďom bez náznaku odporu, potvrdzujúci akoby ich negatívnu slobodu, tým istým, pre ktorých ako Boh zostúpil na zem. Tváre mučiteľov, ich gestá a mimika sú ukážkou Boschovej geniality a pripomínajú svojou hlbokou symbolikou a výrečnosťou obraz Nesenie kríža od Pietra Bruegela, ktorý tiež nechal prehovoriť tváre a gestá ľudského davu, sledujúceho Krista s krížom. Cuypove maľby sú zachytením svetla: zobrazením zvláštneho okamihu, zimného popoludnia alebo letného večera. V zimnom popoludní vidíme ľudí, kone a budovy; jednotlivé osoby sú pohrúžené do toho, čo práve robia: niekto je na prechádzke, iní sa korčuľujú alebo vedú debaty. Postupne si uvedomujeme, že dôležité je svetlo určujúce atmosféru, nie ľudia a to, čo robia – postavy sú tu len na to, aby odrážali zvláštne večerné svetlo a slúžia tak skôr na zachytenie nálady, veľmi presnej nálady zimného, trochu clivého popoludnia. Veľký priestor venoval maliar oblohe: je na nej skvelá scéna, dráma oblakov, ktoré rovnako ako ľudia zachytávajú zvláštne svetlo zimného, chladného dňa; nebo sa dotýka na horizonte holých korún stromov. Vidíme, že nik z postáv si nevšíma nebo ako Cuyp a prostredníctvom neho i my; že nik nevidí celok ľudí, nik nevníma ich rozmiestnenie, pohyb a príslušnosť k celku ako on a my. Gerrit Dou(A Woman playing a Clavichord):Táto miniatúra, jedna z najprecíznejších a najjemnejších malieb vôbec, je čarovným spodobením dobového interiéru, spodobením, ktoré má eleganciu a pôvab rozprávky. Okrem pôsobivej detailnosti, ktorá je exhibíciou technickej dokonalosti, nás zaujme celková kompozícia izby, zostavená okom maliara ako vládcu mikrosveta: zariadenie, osvetlenie, priestor a nálada vytvárajú výsledný fantazijný dojem izby. Dôležitý je totiž len celok, harmónia: tento obraz vyžaruje krásu, pokoj, esenciu melanchólie, rozprávkovosti, exotiky a pôvabu.Cornelis Bega(the Alchemist): interiéry Begových malieb sú spojené so svetom a ľuďmi. Ešte aj Alchymista, výjav, ktorý možno najviac súvisí s Astrológom, je výjavom denného svetla a skôr humornej kompozície. Alchymista sedí uprostred tak nezvyčajného neporiadku, že dosahuje až komický efekt: je to skôr irónia, ktorá ukazuje na vzťah nadpozemského a pozemského a ktorá nám umožňuje vidieť alchymistu ako človeka uprostred chaosu dočasného pozemského sveta. Alchymista je skôr uškrnutím sa nad gnostickou posadnutosťou – v Astrológovi však akákoľvek nadľahčenosť irónie či komického chýba.Ter Borch (Gallant Conversation...)Najpravdepodobnejšie ide o hodinu hudby. Muž na obraze má jednu nohu prehodenú cez druhú, cítime jeho sebavedomie a istú svetáckosť, ale aj mladosť – nie je to kázanie otca, ale oveľa skôr suverénnosť učiteľa, ktorý na svoju hodinu, aj vzhľadom na klobúk v ľavej ruke, dochádza k žiačke. Napokon je aj mladá žena sústredená na čosi, čo drží v ruke, a pritom je zúčastnená na rozhovore – sú to skôr noty, než previnilo sklopený pohľad. Žena s pohárom vína môže byť jej matka – neúčastní sa diskusie, prípadne vzťahu sústredenej pozornosti napnutej medzi pozornosťou poslucháča a speváčky, no pohár vína si vypije skôr na lekcii hudby než pri karhaní svojej dcéry.Na Hodine hudby teda vidíme tri postavy v tmavom interiéri a v ich zobrazení jemnú psychológiu: žena, pravdepodobne matka, sediaca vedľa učiteľa ako tretia osoba, nezúčastnená až ľahostajná, prítomná skôr spoločensky než hudobne – to je krásna ukážka istého typu výskytu v istých situáciách. Učiteľ, s vyjadrením jeho postavenia a sebavedomia, jeho protektorstva; zreteľná je jeho zasvätenosť a značná dávka autority, ktorú mu prepožičiava odbornosť: je to hudobná erudícia, pre ktorú má sebavedomo prehodenú jednu nohu cez druhú. Vermeerovská je rafinovaná póza ženy, ktorá je k divákovi obrátená chrbtom.

Credits: All media
This user gallery has been created by an independent third party and may not always represent the views of the institutions, listed below, who have supplied the content.
Translate with Google
Home
Explore
Nearby
Profile