Tému Street art som si vybral, z toho dôvodu, že je to jedna z oblastí umenia, ktorá sa mi páči.
Ak by sme pátrali po predchodcovi súčasného pouličného umenia, ocitli by sme sa v dobe vzdialenej asi 30 000 rokov dozadu. Prehistorické jaskynné maľby či jednoduché piktogramy vyhotovené primitívnymi nástrojmi (najmä úlomkami kostí) zobrazujúce scény zo života divokých zvierat, loveckých úspechov či obradov, by sme mohli nazvať akýmisi pradávnymi predchodcami dnešného Street Artu.
Dnes je Street Art prvkom neodmysliteľne patriacim ku koloritu svetových veľkomiest, ktorý balansuje na tenkej hrane medzi umením a vandalizmom. Motivácie pre umiestnenie svojich diel do ulíc majú umelci rôzne – sebarealizácia, umelecký prevrat, politický odpor, no priestor na uliciach je aj zaujímavou platformou pre oslovenie širokej verejnosti.
Vo všeobecnosti však spoločnosť vníma writerov ako zločincov. Majitelia plôch, na ktorých je realizované graffiti, považujú tento umelecký prejav za vandalizmus, ktorého odstránenie ich stojí nemalé finančné prostriedky. Rozumným sa preto javí kompromis, na ktorý pristúpili niektoré mestá už aj na Slovensku, ktoré vyčlenili writerom legálne plochy, kde môžu beztrestne realizovať svoje nápady. Pri adrenalínovej zábavke, akou graffiti pre mnohých writerov bezpochyby je, sú však legálne plochy neatraktívne.
Už začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia začali galérie moderného umenia predstavovať Street Art vo svojich expozíciách. Múzeum Fashion Moda v Bronxe a Now Gallery v East Village na Manhattane predstavili po prvýkrát graffiti, čím nastolili zaujímavú otázku – či sú graffiti zločinom alebo umením. Výstava v Brooklynskom múzeu v roku 2006 zobrazila graffiti od ich vzniku po súčasnosť. Dvadsaťdva jedinečných prác okomentoval umelec a riaditeľ Williamsburg Art and Historic Center v Brooklyne Terrance Lindallako „veľmi revolučné a nič revolučné nesmie byť považované za zločin. Ľudia, ktorí sa cítia utláčaní potrebujú východisko – tak maľujú na steny. To im dáva voľnosť.“
