Autoportréty všeobecne chápeme ako autorské dielo, v ktorom umelec zobrazuje samého seba. Už od dávnych dôb mali tieto portréty rôzne účely a odkazy, jedno avšak majú všetky spoločné- maliar v nich odráža vlastný pohľad na svoju osobu. Autoportréty môžeme nájsť v rôznych formách, či už ide o kresbu, maľbu alebo sochu. Aj napriek tomu, že ich možno vidieť už v skorších dobách, až v rannej renesancii nastáva časté zobrazovanie autora ako hlavného objektu. Práve toto obdobie prinieslo rozvoj tvorby autoportrétov a tieto diela sa stali symbolom bohatstva a talentu autorov, ktorí svojim autoportrétom dokazovali svoje zručnosti. V predchádzajúcich obdobiach bolo tradičnejším dosadenie tváre autora postave na maľbe, čím sa poukázalo na jeho dôležitosť.
Niektorí autori sa uspokojili s tým, že svoju podobizeň namaľovali podľa odrazu v zrkadle. Postupne avšak prichádza nával autoportrétov, ktoré sa prebiehali v šialenosti alebo vznešenosti. Mnohí sa zobrazovali v postoji biblických osôb či v honosnom oblečení.
Čo sa týka ženských maliarok, tie väčšinou uprednostňovali autoportréty tváre z ľavého profilu. Našli sa avšak aj autorky, ktoré maľovali vlastné nahé portréty. Frida Kahlo kládla do svojich obrazov mnoho subjektivity. Keď na svojich maľbách neznázorňovala samú seba v tragickej fáze svojho života, do obrazov pridávala veci ktoré milovala. Opice, psy či papagáje sú bežnou súčasťou jej obrazov. Elin Danielson –Gabogi je známa najmä realistickými portrétmi. Počas svojho života namaľovala hneď niekoľko autoportrétov. Talianská baroková maliarka Artemisia Gentileschi svojím dielom, na ktorom znázorňuje samú seba v agónii počas maľovania, protestovala proti nerešpektovaniu ženských autoriek ako rovnocenných mužom. Chcela pri tom prezentovať vlastné zručnosti. Diego Rivera bol skôr známy svojimi freskami či manželstvom s Fridou Kahlo, ako portrétmi. Toto dielo malo vyjadrovať nostalgiu za jeho mladosťou, odrážať jeho ambície a zároveň nepopierateľne dokazuje jeho bohémsky život. Pri autoportéte Christiana Købkeho je dôležité poukázať na to, že sa mu skutočne podarilo namaľovať veľmi detailný autoportrét. Na rozdiel od iných autorov si avšak zvolil neutrálne a nevýrazné pozadie a sám sa obliekol do obyčajného kabáta.
Vincent van Gogh namaľoval množstvo vlastných portrétov. Na mnohých sa objavuje s fajkou alebo žltým klobúkom. Väčšinou ide o portréty ľavého alebo pravého profilu tváre. Jeho diela odrážajú často aj zmeny jeho psychického stavu. Rembrandtov talent sa nedá poprieť. Sám seba maľoval v rôznych pozíciách, či už v šialených, vznešených alebo neutrálnych. Za lepšie prevedené sa považujú autoportréty, ktoré namaľoval v staršom veku. Carel Fabritius si pre svoj autoportrét taktiež zvolil nezvyčajnú cestu. V jeho prípade avšak nešlo o extravaganciu. Na obraze sa zvečnil v maliarskej zástere a zvolil nevýrazné pozadie. O to viac avšak poukázal na svoje schopnosti. Jean Baptiste Chardin bol dokonalým príkladom maliarskej extravagancie. Na svoje obrazy si často volil ženské doplnky, pastelové farby či dokonca šialené grimasy. Posledným v mojej galérii je Anton Raphael Mengs, ktorý bol v svojej dobre veľkým maliarom. Svoj autoportrét pojal veľmi tradične. Nosí na ňom bežné oblečenie a šál, jeho tvár značí únavu a starosti. Aj tak sa jeho maľba stala pútavou.
